34:0 ԵԹԷ ՊԱՐՏԻՑԻՆ ՎԱՆԱԿԱՆՔ ՈՒՆԵԼ ԻՆՉ ԻՒՐ ԱՌԱՆՁԻՆՆ:
| 34:0 Si quid debeant monachi proprium habere:
|
34:1 ՄԱՆԱՒԱՆԴ զայս չար արմատաքի տակակոտոր խլել պարտ է ի վանացն, զի մի ոք իշխեսցէ տալ կամ առնուլ ինչ առանց հրամանի Աբասուն:
| 34:1 Præcipue hoc vitium radicitus amputandum est de monasterio ne quis præsumat aliquid dare aut accipere sine iussione abbatis:
|
34:2 Եւ ոչ ունել ինչ առանձինն, եւ ոչ մի ինչ իսկ ամենեւին: Մի մատեանս, մի տախտակս եւ մի գրափիոն որ է գրիչ, այլ եւ ոչ ինչ իսկ բնաւ: Քանզի որ իւրեանց մարմնոցն չիշխիցեն, նոքա եւ կամս չպարտին ունել ըստ իւրեանց հաճոյիցն, այլ ամենայն կարեւորաց ի Հօրէ վանացն ակն ունել, եւ չունիցին եւ ոչ ինչ, զոր Աբասուն չիցէ տուեալ կամ հրամայեալ:
| 34:2 neque aliquid habere proprium, nullam omnimo rem, neque codicem, neque tabulas, neque grafium, sed nihil omnimo, quippe quibus nec corpora sua nec voluntates licet habere in propria voluntate; omnia vero necessaria a patre sperare monasterii, nec quicquam liceat habere quod abbas non dederit aut permiserit:
|
34:3 Ամենայն ինչ հասարակաց իցէ ամենեցուն, որպէս եւ գրեալ է. եւ չիշխիցէ ոք ասել թէ իցէ իւր, կամ թէ սա իմ, սա քո:
| 34:3 Omniaque omnibus sint communia, ut scriptum est, ne quisquam suum aliquid dicat vel præsumat:
|
34:4 Եթէ յայսպիսի յանհնարին չարիս ոք գտանիցի յօժարեալ, խրատեալ մի անգամ եւ երկիցս, եթէ ոչ զգաստասցի, ընդ կշտամբութեամբ անկանիցի:
| 34:4 Quod si quisquam huic nequissimo vitio deprehensus fuerit delectari, admoneatur semel et iterum; si non emendaverit, correptioni subiaceat:
|