37:0 Յաղագս անխառն եւ ողջիկ
յանձնարարութեան անձին,
առ ստանալոյ զազատութիւն սրտի:
| 37:0 De pura et integra resignatione cordis ad obtinendam sui libertatem:
| 37:1 Որդեակ, թո՛ղ զքեզ, եւ գտցես զիս: Կա՛ց առանց ինչ խտրանաց եւ սեպհականութեան, եւ շահեսցիս միշտ: Զի յաւելցին քեզ առաւել եւս շնորհք, վաղվաղակի իբրեւ յիս յանձն լիցիս եւ ոչ նահանջեսցիս:
| 37:1 File, relinque te, et invenies me; sta sine electione, et omni proprietate et semper lucraberis. Nam et adjicietur tibi amplior gratia statim, ut te resignaveris nec resumpseris:
| 37:2 Տէր, ե՞րբ յանձն եղեց ‘ի քեզ, եւ յո՞րս թողից զիս:
| 37:2 Domine, quoties me resignabo? et in quibus me relinquam:
| 37:3 Միշտ եւ յամենայն ժամ, եթէ ‘ի փոքունս եւ եթէ ‘ի մեծամեծս: չթողում ինչ ‘ի զատ. այլ յամենայնի կամիմ լինել քեզ մերկիկ: Ապա թէ ոչ՝ զիա՞րդ իմ լինիցիս, եւ ես քոյ, եթէ չլինիս յամենայն կամաց քոց ներքոյ եւ արտաքոյ հրաժարեալ: Որչափ վաղագոյն զայդ առնես, լաւ եւս լիցիս. եւ որչափ լիագոյն եւ անխառն, այնչափ առաւել ինձ հաճոյասցիս, եւ առաւել եւս օգտեսցիս:
| 37:3 Semper et in omni hora: sicut in parvo, sic et in magno. Nihil excipio, sed in omnibus te nudatum inveniri volo. Alioquin quomodo poteris esse meus et ego tuus, nisi fueris ab omni propria voluntate intus et foris spoliatus? Quanto celerius hoc agi, tanto melius habebis; et quanto plenius et sincerius, tanto mihi plus placebis, et amplius lucraberis:
| 37:4 Են՝ որք յիս յանձն լինին, բայց եւ թողուն ինչ անձանց պահեստ. զի ոչ լիով յԱստուած ապաւինին, վասն այնորիկ անձանց հոգատարութեան խնամ ունին: Եւ են եւս՝ որք զառաջինն զամենայն մատուցանեն, բայց ‘ի բաղխել փորձութեան՝ առ իւրեանցն դարձ առնեն. վասն այսորիկ ոչինչ յառաջադէմ լինին յառաքինութիւնս: Այսպիսիք ‘ի ճշմարիտ ազատութիւն մաքուր սրտի, եւ ‘ի շնորհս իմոյ բերկրական ընտանութեան ոչ ժամանեն, թէ ոչ նախ առնեն ողջիկ յանձնարարութիւն եւ անձանց զօրհանապազ զենումն. առանց որոյ չլինի խանդաղակաթ միաւորութիւն:
| 37:4 Quidam se resignant, sed cum aliqua exceptione: non enim plene in Deo confidunt; ideo providere sibi satagunt. Quidam etiam primo offerunt totum, sed postea tentatione pulsante ad propria redeunt; ideo minime in virtute proficiunt. Hi ad veram puri cordis libertatem, et jucundæ familiaritatis meæ gratiam non pertingent, nisi integra resignatione, et quotidiana sui immolatione prius facta, sine qua non stabit, nec stat unio fruitiva:
| 37:5 Ասացի քեզ բազում անգամ եւ արդ դարձեալ ասեմ. թող զքեզ, յանձն արա զքեզ, եւ վայելեսցես ‘ի բազում խաղաղութեան սրտի: Տուր զամենայն վասն ամենայնի, մի՛ ինչ խնդրեր, մի՛ ինչ ‘ի բաց պահանջեր: Կաց յիս անդրդուելի, եւ ես եղէց քո. ազատ լիցիս ‘ի սրտի, եւ խաւար զքեզ ոչ ծածկեսցէ: Այսմ փոյթ կալ, վասն այսր կաց յաղօթս, եւ այսմ ցանկա, ամենայնիւ մերկանալ քեզ ‘ի քոյոցդ, եւ մերկոյն Յիսուսի մերկ զհետ երթալ. անձին մեռանել, եւ յիս յաւիտեան կենդանի լինել: Յայնժամ ‘ի բաց փարատեսցին ամենայն սնոտի ցնորք, անօրէն յոյզք, եւ աւելորդ հոգք: Յայնժամ ‘ի բաց լիցի եւ տարապայման երկիւղ, եւ մեռցի անկարգ սէր:
| 37:5 Dixi tibi sæpissime et iterum nunc dico: Relinque te, resigna te, et frueris magna interna pace. Da totum pro toto, niihil exquire, nil repete, sta pure et inhæsitanter in me, et habebis me. Eris liber in corde, et tenebræ non conculcabunt te. Ad hoc conare, hoc ora, hoc stude desiderare, ut ab omni proprietate possis exspoliari et nudus nudum Jesum sequi, tibi mori, et mihi æternaliter vivere. Tunc deficient omnes vanæ phantasiæ, conturbationes iniquæ, et curæ superfluæ. Tunc etiam recedet immoderatus timor, et inordinatus amor morietur:
|
Copyright (C) 2008-2022 |