14:0 Յաղագս խորշելոյ ‘ի յանդուգն
դատողութենէ:
| 14:0 De temerario judicio vitando:
| 14:1 Զաչսդ ‘ի քեզ դարձո. եւ զայլոց գործս զգոյշ լեր չդատել: Ի դատել զայլս՝ մարդ զուր ջանայ, յոլովակի սխալէ, եւ դիւրաւ մեղանչէ: Իսկ ‘ի դատել եւ ‘ի քննել զանձն՝ միշտ ջանք իւր են յօգուտ: Որպէս զիարդ են իրք ‘ի սիրտ մեր, ըստ այնմ սովոր եմք դատել զնոցանէ. զի զուղիղ դատաստան՝ առ առանձնական սիրոյ՝ դիւրաւ կորուսանեմք: Եթէ առ Աստուած էր յամենայնի բերումն ըղձից մերոց, ոչ այդպէս վաղվաղակի խռովէաք ընդ դիմադարձութիւն կարծեաց մերոց:
| 14:1 Ad te ipsum oculos reflecte et aliorum facta caveas judicare. In judicando alios homo frustra laborat, sæpius errat, et leviter peccat. Se ipsum vero judicando et discutiendo semper fructuose laborat. Sicut nobis res cordi est, sic de ea frequenter judicamus. Nam verum judicium propter privatum amorem faciliter perdimus. Si Deus semper esset pura intentio desiderii nostri, non tam faciliter turbaremur pro resistentia sensus nostri:
| 14:2 Բայց բազում անգամ ղօղեալ կայ ինչ ներքոյ, կամ ընթացակցի ինչ եւ արտաքոյ, որ եւ զմեզ միահաղոյն ձգէ զկնի: Բազումք ‘ի ծածուկ զանձինս խնդրեն յամենայնի զոր առնեն, եւ ոչ իմանան: Թուին եւ ‘ի բարւոք խաղաղութեան կալ, յորժամ յաջողեն իրք ըստ կամս նոցա եւ ըստ հաճոյս. ապա եթէ այլ ազգ ինչ քան զհաճոյս նոցա պատահէ, անդէն վաղվաղակի խռովին եւ տխրին: Առ պէսպէս մտածութեան եւ կարծեաց յոլովակի ծագին երկպառակութիւնք ‘ի մէջ բարեկամաց եւ քաղաքացեաց, ‘ի մէջ կրօնաւորաց եւ առաքինեաց:
| 14:2 Sed semper aliquid ab intra latet, vel etaim ab extra concurrit, quod nos etiam pariter trahit. Multi occulte se ipsos quærunt in rebus, quas agunt, et nesciunt. Videntur etiam in bona pace stare, quum res pro eorum velle fiunt. Propter diversitatem sensuum, et opinionum satis frequenter oriuntur diffensiones inter amicos et cives, inter religiosos et devotos:
| 14:3 Զսովորութիւն հնացեալ ոչ վաղվաղակի է թողուլ. եւ քան զիւր տեսութիւն եւ անդր՝ ոչ ոք մտադիւր բերի: Եթէ կարի իմն ապաստան ես ‘ի տրամաբանութիւն քո կամ ‘ի հանճար, քան ‘ի հնազանդական առաքինութիւն Յիսուսի Քրիստոսի, հազիւ երբէք եւ անագան լիցիս այր լուսաւորեալ: Զի Աստուծոյ կամք այս են. հնազանդ լինել մեզ նմա յամենայն, եւ բորբոքեալ սիրով զանցանել զամենայն տրամաբանութեամբ:
| 14:3 Antiqua consuetudo difficulter relinquitur et ultra proprium videre nemo libenter ducitur. Si rationi tuæ magis inniteris vel industriæ, quam virtuti subjectivæ Jesu Christi, raro et trade eris homo illuminatus, quia Deus vult nos sibi perfecte subjicii, et omnem rationem per inflammatum amorem transcendere:
|
Copyright (C) 2008-2022 |